Aaroeblová Ľudmila
Dcéra holičského učiteľa Pavla Groebla (1850–1933) a Hermíny Karolíny Groeblovej, rod. Boorovej (1858–1884). Pochádzala z kultúrne činnej, evanjelickej rodiny. Spríbuznená s poetkou Máriou Holuby (1851–1919) a básnikom, literárnym vedcom, vysokoškolským pedagógom a prekladateľom Pavlom Bunčákom (1915–2000). Po skončení základnej školy v Holíči študovala na nemeckej meštianskej škole v Hodoníne (1896–1899). Rok strávila v Šamoríne, kde sa zdokonaľovala v maďarčine. Absolventka dievčenského lýcea Vesna v Brne. V rokoch 1904–1908 poslucháčka germanistiky a romanistiky na FF UK v Prahe. Členka spolku Detvan. V študentskom období sa zblížila s Ivanom Kraskom (1876–1958). V roku 1907 absolvovala ročný študijný pobyt vo francúzskom Grenobli.
V 1912 roku vstúpila do manželského zväzku s Václavom Chaloupeckým (1882–1951), archivárom a knihovníkom českého kniežacieho rodu Lobkowiczovcov, stúpencom čechoslovakizmu, ktorý v rokoch 1919–1938 plnil funkciu štátneho inšpektora archívov a knižníc na Slovensku a vyučoval na FiF UK v Bratislave československé dejiny. Pred sobášom sa Groeblová zriekla evanjelického vyznania a prestúpila na katolícku vieru. Po roku 1918 sa rodina Chaloupeckých (Ľudmila, Václav a ich dve deti, syn Václav a dcéra Eva) presťahovali do Skalice a následne do Bratislavy. Tu prijala miesto profesorky na maďarskej akadémii, kde vyučovala slovenčinu (pravdepodobne do roku 1922). V roku 1938 sa rodina Chaloupeckých odsťahovala do Prahy, Groeblová postupne strácala kontakt s kultúrnym a literárnym dianím na Slovensku. Zomrela v Prahe.
Vo svojej literárnej tvorbe inklinovala k poetike slovenskej literárnej moderny, zjavná je jej umelecká spriaznenosť s mladou generáciou symbolistov a impresionistov. Ovplyvnila ju severská psychologická próza, najmä Knut Hamsun (1859-1952). Groeblovej debutová poviedka On vznikla ako reakcia na prózu Naši, ktorú Ivan Krasko zverejnil v mesačníku Slovenský obzor (1907). V roku 1906 na stránkach Slovenských pohľadov publikovala literárnokritickú črtu Timrava a jej novelly. Groeblovej písanie o Timrave je možné interpretovať ako súčasť budovania matrilineárnej tradície. Na článok Timrava a jej novelly Ivan Krasko zareagoval básňou List slečne Ľ. G. (1906; vyšla v zbierke Verše, 1912).
Básne publikovala pod pseudonymom Ľudmila Osenská v rokoch 1921–1925 Slovenských pohľadoch a Slovenskom denníku. Dôraz na matrilineárnu, tentoraz rodinnú tradíciu je badateľný aj v jej poézii. Je autorkou dvoch ďalších próz – Epizóda z fakulty s podtitulom Poviedka pre zábavu a poučenie a Odchádzajúce generácie.
Kým prvú z osobných dôvodov odmietla publikovať, druhá sa nezachovala, rovnako ako zväzok básni, ktorý údajne odovzdala spisovateľke Hane Gregorovej (1885–1958).
Literárny pseudonym Osenská si zvolila podľa názvu obce Osenice v rodnom kraji manžela Václava Chaloupeckého. V listoch adresovaných literárnemu historikovi Michalovi Gáfrikovi (1931–2015) napokon zdôraznila, aby sa „pre literárnu históriu“ používalo meno „Ľ. Groeblová“. Pod menom Ľudmila Zgúthová-Groeblová (1887–1947) publikovala manželka Petra Pavla Zgútha (1863–1952), funkcionárka Živeny.
Literatúra
GÁFRIK, Michal, 1965. Poézia Slovenskej moderny. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.
GÁFRIK, Michal, 1967. Próza slovenskej moderny (I). Litteraria, roč. 10, s. 71–114.
GÁFRIK, Michal, 1969. Nekrológ. Matičné čítanie, roč. 2, č. 19, s. 5.
FORST, Vladimír, 1976: Ivan Krasko a Čechy. Česká literatura, roč. 24, č. 1, s. 289–304.
ŠISLER, Petr, 1988: Slovenská literární moderna. Slavia, roč. 57, č. 1, s. 30–38.
MIKULOVÁ, Marcela, 1991: Groeblová, Timrava a tí ostatní… Slovenské pohľady, roč. 107, č. 11, s. 73-77.
GÁFRIK, Michal, 1993. Próza Slovenskej moderny. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.
GÁFRIK, Michal, 2001. Na pomedzi moderny. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
BOKNÍKOVÁ. Andrea, 2001. Slovenské poetky 1895 – 1945 v mozaike interpretácií. In: Studia Academica Slovaca 30. Prednášky XXXVII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 328–344.
GÁFRIK, Michal, 2002. Príspevok k životopisu Ľudmily Groeblovej. Literárny archív 36-37. Zostavila Terézia Kaššayová. Martin: Slovenská národná knižnica, s. 19-25.
HUČKOVÁ, Dana, ed., 2011. Slovenská moderna, Bratislava: Kalligram.
HUČKOVÁ, Dana, 2013. Modernistické variácie žánru balady. Slovenská literatúra, roč. 60, č. 3, s. 177-192.
HUČKOVÁ, Dana, 2014. Kontexty Slovenskej moderny. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV.
DUCHÁČEK, Milan, 2014. Václav Chaloupecký. Hledání československých dějin. Praha: Karolinum.
BOKNÍKOVÁ, Andrea, 2017. Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia. Bratislava: ASPEKT.
LUSTIGOVÁ-BUNČÁKOVÁ, Milica, 2018. Národné, literárne a náboženské tradície v rodine Ľudmily Chaloupeckej-Groeblovej. In DUCHÁČEK, Milan – BÍLKOVÁ, Jitka, ed. Václav Chaloupecký a generace roku 1914. Otazníky české a slovenské historiografie v éře první republiky. Liberec – Praha – Turnov: Technická univerzita v Liberci – Ústav dějin Univerzity Karlovy a Archiv Univerzity Karlovy – Pekařova společnost Českého ráje, s. 306-322.
MAGNONE, Lena, 2024. Dennica. Prípadová štúdia marginalizácie žien v stredoeurópskych modernistických hnutiach. Slovenská literatúra, roč. 71, č. 6, s. 555-568.
Tematické okruhy
Pramene
GROEBLOVÁ, Ľudmila, 1906. Timrava a jej novelly. Slovenské pohľady, roč. 26, č. 2, s. 98-103.
CH…….Á, Ľ., 1907. On. Dennica, roč. 10, č. 2, s. 46-53.
OSENSKÁ, Ľ., 1927. Timravino jubileum. Bratislava, roč. 1, s. 549-550.
GÁFRIK, Michal, ed., 2002. Listy Ľudmily Groeblovej Michalovi Gáfrikovi. Literárny archív 36-37. Zostavila Terézia Kaššayová. Martin : Slovenská národná knižnica, s. 26-53.
BOKNÍKOVÁ, Andrea, 2017. Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia. Bratislava: ASPEKT.
Faktografické zdroje hesla
Slovník slovenskej literatúry. Prvý zväzok A – H. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1979, s. 306.
GÁFRIK, Michal, 2002. Príspevok k životopisu Ľudmily Groeblovej. Literárny archív 36-37. Zostavila Terézia Kaššayová. Martin : Slovenská národná knižnica, s. 19-25.
Lexikón slovenských žien. Martin: Slovenská národná knižnica – Národný biografický ústav, 2003, s. 73.
Biografický lexikón Slovenska. III. G – H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007, s. 221-222.
LUSTIGOVÁ-BUNČÁKOVÁ, Milica, 2018. Národné, literárne a náboženské tradície v rodine Ľudmily Chaloupeckej-Groeblovej. In DUCHÁČEK, Milan – BÍLKOVÁ, Jitka, ed. Václav Chaloupecký a generace roku 1914. Otazníky české a slovenské historiografie v éře první republiky. Liberec – Praha – Turnov: Technická univerzita v Liberci – Ústav dějin Univerzity Karlovy a Archiv Univerzity Karlovy – Pekařova společnost Českého ráje, s. 306-322.
Ako citovať
Aaroeblová Ľudmila: Die Familie. Kněhkupectví: I. L. Kober. 1862 172 s.